V hlasnom rytme bubnov zaznela z našej školy myšlienka podujatia „Aby bolo deti lepšie počuť“. Chceli sme upozorniť na dôležitosť ochrany detí pred násilím a pripomenúť potrebu včasnej prevencie v spoločnosti. Vyšli sme pred školu a urobili sme riadny hluk - aby nás bolo počuť, aby bolo počuť hlas každého jedného dieťaťa.

Našu školu navštívil žonglér p. A. Belovics, ktorý uskutočňuje interaktívnu pohybovú činnosť. Deti mali možnosť vyskúšať si rôzne techniky žonglovania a rovnováhy. Na záver sme si užili s pánom žonglérom aj diskotéku plnú detského smiechu a zábavy.

Dnes 4.11. je Deň materských škôl. Naše detičky ho oslávili radostne, s tancom, úsmevom na perách, lebo k nám opäť zavítala Simsalala. Dobre sme sa zabavili a priniesla nám aj prekvapenie.

Pred jesennými prázdninami bolo na našej škole strašidelne. Ožili kostlivci, krvavé nevesty, pavúčie ženy, tekvičiaci, zombíci, strigy a všakovaké strašidlá či postavy z hororov. Napriek tomu sa školou ozýval smiech, zábava a radosť, hudba a aj tanec. Veselo bolo aj v učiteľskom kolektíve a v rovnakom duchu sa nieslo aj vyučovanie. Aj týmto spôsobom sme žiakom priblížili zvyky a sviatky pre nás nie síce tradičné, ale zaujímavé a pútavé. Všetci si odniesli z týchto dní veľa skvelých zážitkov, dobrý pocit a myšlienku, že aj v náročnom období si treba nájsť čas na smiech, ktorý tiež pomáha k udržaniu si zdravia a pohody.

Fúka, fúka vetríček, striasa listy z vetvičiek. Žlté, hnedé, červené, všetky farby jesene. Okrem zbierania gaštanov, odtláčania jesenných listov sme si spoločne zveľaďovali náš dvor. Veruže sme mali veľa práce! Hrabanie, zametanie, zberanie… Všetky šikovné rúčky sa zapojili a prispeli tak ku pekne zveľadenemu dvoru. Tak a teraz si ho môžeme spoločne užívať! Po šikovnej práci naši žiaci za pomoci pani učitelky a pani asistentky vytvorili pestrú jesennú výzdobu. Tekvice, ovocie, zelenina, gaštany či iné krásy jesene, ktoré zdobia našu krásnu školu.

Naši žiaci sa 22.10.2024 zúčastnili divadelného predstavenia - Ruky veľkosti orecha sú krásnym, dojímavým a krehkým príbehom o vzťahu starej mamy a vnučky. Život Tamarky a jej Babky je plný humoru, vtipu, hier a jedál od výmyslu sveta. Všetko je sladké a voňavé. Až jedného dňa príde nečakaný hosť. Pani Demencia sa usadí v Babkinej hlave a zrazu je všetko naopak. Nikto nevie ako ďalej. Ale Tamarka je múdre a citlivé dieťa. Podarí sa jej nájsť spôsob, ako s popletenou Babkou nestratiť blízkosť a chrániť pritom ju aj seba. Ruky veľkosti orecha sú príbehom, ktorý žijú mnohé rodiny. Príbeh je vzácne autentický. Napísala ho chorvátska režisérka Tamara Kučinović. Je výnimočný v tom, že prináša nielen Tamarinu osobnú skúsenosť, citlivosť a spomienky, ale aj návod na to, ako sa vysporiadať s veľmi náročnou situáciou, keď jeden člen rodiny ochorie na demenciu. Je to príbeh pre deti, ale aj pre dos